pieseň
– ukážky
moja cesta k tebe
je ľahká ako nadýchnutie
a ťažká ako kroky nad priepasťou
moja cesta k tebe
je lákavá
ako vstup do kráľovského kaštieľa
a zdrvujúca
ako precitnutie žobráka z krásneho sna
moja cesta k tebe
je krátka ako
let motýľa z kvetu na kvet
a dlhá ako
celý môj ľudský život
dnešná noc sa ničím neodlišuje od miliónov
iných nocí
môj život sa ničím neodlišuje od miliónov
iných životov
ale keď pozdvihnem svoje ruky k tebe
bude táto noc iná
celkom iná
ako priezračná voda v mojom pohári
také je tvoje dielo medzi tvojimi priateľmi
ako kruhy na hladine
rozbiehajúce sa doďaleka
ako kruhy na nehybnej hladine
bežiace na všetky strany
také je tvoje dielo medzi tvojimi priateľmi
kto pozdvihne pohár a napije sa
ten spozná
aké je tvoje dielo medzi tvojimi priateľmi
túto pieseň som ti zahral preto
že v mojej duši sú iné slová
svoju modlitbu som nevyslovil preto
že v mojej duši sú iné slová
načúval som, ako ticho plynie čas
lebo v mojej duši boli iné slová
preto som ti zahral túto pieseň
preto som nevyslovil svoju modlitbu
preto v mojej duši ticho plynie čas
moje ruky sú prázdne
no moje vnútro oplýva plnosťou
moje ústa sú nemé
no moja myseľ výska tebe v ústrety
je to ako keď sme sa stretli prvýkrát
nič sa nezmenilo
a predsa: všetko je iné
keby som ti dal to najcennejšie, čo mám
potom by si aj ty mne daroval to najcennejšie, čo máš
najcennejšie, čo mám
je zopár popísaných zdrapov papiera
najcennejšie, čo máš ty
je oveľa, oveľa viac
ja však váham
azda práve preto, že mám tak málo
azda preto, že si neviem predstaviť
ako by som mohol mať toľko
farba týchto kvetov mi pripomína tvoje slová
kedykoľvek sa mi prihovoríš
zostáva vo mne farba týchto kvetov
prinášam ti ich na oltár
nech mi ich farba pripomína
tvoje slová
nič nedokážem zmeniť
dokonca ani svoje vlastné srdce
dotýkam sa odrazu mesiaca v kaluži
rozvlním vodu
všetky hviezdy tancujú ako na povel
celá obloha sa krúti
pod pohybom mojich rúk
obloha je orchester
čo dnešnú noc spieva, tancuje a hrá pre teba
a ja
nič nedokážem zmeniť
dokonca ani svoje vlastné srdce
ale dotýkam sa odrazu mesiaca a hviezd
a hrám a tancujem a spievam
pre teba
na otvorenom javisku noci
za oknom fučí vietor
ale v tejto izbe panuje slávnostné ticho dnešného večera
za oknom je zima a fujavica
ale v tejto izbe sa rozhostila nádej nového rána
za oknom je čierna tma
ale v tejto izbe sa rozžiarilo bezstarostné svetlo lampy
Bože, kiež je tak aj v mojej duši
keď vykročím, zahalený plášťom
Bože, kiež je tak aj v mojej duši
keď budem vzdorovať nástrahám noci
Bože, kiež je tak aj v mojej duši
keď budem prechádzať neznámym údolím
Bože, kiež je tak aj v mojej duši
kiež je tak aj v mojej duši
z hrstí hliny
je vystavaná chatrč
z tenkých povrazov
je upletená rybárska sieť
z farebných kameňov
je zložený obraz mozaiky
z prepletených nití
je utkaný tento odev
z nedokonalých slov
je stvorená moja modlitba
k tebe
| 